Diána Marosz: Sympózium o výchove detí k liturgickej hudbe

Žilina, 31.1.2012

31. januára 2012 sa uskutočnilo v Žiline sympózium s názvom: „Výchova detí k liturgickej hudbe – Nový model hudobnej výchovy“.

Organizátori sympózia chceli prezentovať odborníkom a iným záujemcom nový model vyučovania cirkevnej hudby na základnej a strednej škole, ktorý funguje u našich južných susedov. Nový typ školy, tzv. „spevácka škola“ je orientovaný na cirkevnú hudbu a na výchovu detí k liturgickej službe.
Sympózium sa skladalo z prednášky dvoch pozvaných učiteľov (p. Piusz Balogh, O.Praem. a Csaba Kocsis) z Budapešti ako aj z liturgickej služby skupinky ich bývalých a súčasných žiakov počas sv. omše.

Nápad usporiadania sympózia mi tkvel v hlave už dlhší čas. Počas prieskumu, ktorý som realizovala na školách s hudobným zameraním v Maďarsku v rámci vedeckého projektu, som získala v speváckych školách veľmi pozitívne skúsenosti. Keďže v Žiline, kde pôsobím v oblasti cirkevnej hudby, zatiaľ neexistuje nič podobné, považovala som za zaujímavé a užitočné zorganizovať podujatie s pozvanými učiteľmi týchto škôl.

Názov spevácka škola pochádza z latinského pojmu Schola Cantorum. Táto výchovno-vzdelávacia forma je dnešnou adaptáciou stredovekej Scholy Cantorum, ktorá bola rozšírená v celej Európe cez sieť rehoľných, kapitulárnych a farských škôl. Hudobné pamiatky svedčia o tom, že táto forma bola veľmi úspešná aj v Uhorsku.

Dnešné spevácke školy čerpajú z tohto bohatého dedičstva, okrem toho sa inšpirujú aj anglickým katedrálnym typom školy (College). Deti z týchto škôl sa aktívne zúčastňujú liturgických služieb v kostole (spievajú v pravidelných intervaloch na sv. omšiach i na ofíciu – ranné chvály a vešpery). Do liturgickej služby sa zapájajú aj ich učitelia, ktorí spievajú spolu so žiakmi. Táto prax je tiež založená na stredovekom príklade: Aj kedysi spievali spolu žiaci a dospelí (klerici), tento spôsob spoločného spevu podporuje rýchlejšie začlenenie menších detí, ktoré nachádzajú oporu a príklad v dospelých.

Oslovení pedagógovia speváckych škôl ochotne prijali pozvanie a pricestovali do Žiliny s piatimi žiakmi. Podujatie sa nám podarilo zrealizovať vďaka ochotnej podpore Žilinskej diecézy.

Sv. omša sa slávila v Kostole sv. Barbory v Žiline. Obrad celebroval p. Šimon Tyrol, OP. Koncelebrovali o. Dalibor Mišura – správca farnosti Varín a o. Ladislav Šranko z pútnického mestečka Báč, ktorí prišli do Žiliny kvôli sympóziu. Zaznela Missa Brevis od Palestrinu, gregoriánske aleluja a communio (ktorého antifónu zaspievali maďarskí hostia aj v slovenčine). Na sv. omši spoluúčinkovali aj žilinský Zbor starej hudby ARCUS a farský zbor z Vlčiniec. Spolu s hosťami zaspievali moteto Jesu benignissime O. Gibbonsa a trojhlasné kancio z Franusovho rukopisu. Na organe hral pán profesor Marián Muška, vedúci oddelenia cirkevnej hudby Žilinského konzervatória. Žalm zaspievala Dominika Machutová, študentka Katedry hudby Žilinskej univerzity.

Program pokračoval prednáškou o 17.00 v Inštitúte Communio v budove nového Diecézneho centra. Na prednáške sa zúčastnili medzi inými aj kancelár Biskupského úradu, Mons. Michal Baláž, niektorí pedagógovia a študenti Žilinského konzervatória a Katedry hudby Katolíckej univerzity v Ružomberku.

P. Piusz Balogh, O.Praem., zástupca riaditeľa premonštrátskeho Gymnázia sv. Norberta vo svojom prejave predstavil tzv. hnutie schól, ktoré má v Maďarsku už vyše desaťročnú tradíciu. Jeho ťažiskom je spoločný letný tábor detí, ktoré spievajú v schólach v rôznych kútoch Maďarska. Počet detí na tábore z roka na rok rastie. Tí, ktorí sa zúčastnili na prvom tábore ako deti, sa vracajú už ako dospelí so svojimi deťmi. Druhým bodom prednášky pátra Piusza bol repertoár, ktorý sa spieva s deťmi na týchto táboroch a na speváckych školách. Ide o gregoriánsky chorál, ktorý deti spievajú predovšetkým v rodnom jazyku. Týka sa to omšového propria a spevov ofícia. Spievanie gregoriánu v rodnom jazyku má v Maďarsku pomerne dlhú tradíciu vďaka úsiliu nedávno zosnulého profesora cirkevnej hudby L. Dobszayho. (Gregoriánsky chorál v rodnom jazyku má korene v dobe reformácie. Mnohé príklady sa nám zachovali v graduáloch zo 16.-17. storočia. To platí nielen v prípade maďarských, ale aj slovenských (resp. českých, keďže liturgickým jazykom slovenských protestantov bola čeština) graduálov.) Profesorovi Dobszaymu a jeho spolupracovníkom vďačíme za to, že dnes všetky gregoriánske spevy omše sú dostupné aj v maďarčine a to isté platí aj pre tzv. ľudové ofícium. Neznamená to však, že deti spievajú gregorián len v maďarčine. Niektoré spevy sa učia aj v originálnej latinčine.

Aby sme zapojili aj poslucháčov, pripravili sme pre každého zbierku nôt niekoľkých omšových spevov v slovenskom prepise (úvodný spev a spev na prijímanie) a spolu s nimi sme ich zaspievali. Najskôr v slovenčine, potom ich hostia predviedli aj v maďarčine a nakoniec v originálnej latinčine. Treba pochváliť poslucháčov, ktorí sa smelo a aktívne zapájali do spevu a išlo im to výborne.

Ako druhý vystúpil pán učiteľ Csaba Kocsis z Budapeštianskej speváckej školy. Hovoril o novom modeli školy a o princípoch fungovania tejto inštitúcie. Aj on mal pripravené úlohy pre obecenstvo. Najskôr sme spolu zaspievali latinskú Salve Reginu, potom nás oboznámil s úryvkami Danielovej hry (Ludus Danielis, stredoveká liturgická dráma), ktorá patrí u detí na speváckych školách medzi najobľúbenejšie skladby. Nie náhodou. Sú to jednohlasné, rytmické, veľmi živé piesne, ktoré sa dajú výborne doprevádzať s rôznymi bicími nástrojmi. Hostia si vytiahli bubny, zvončeky a paličky, poslucháči podľa pokynov sprevádzali spev rytmickým tlieskaním. Nálada bola naozaj výborná.

Po prednáške nasledovala živá diskusia, hostia museli odpovedať na mnoho otázok. „Deti sú naozaj ochotné spievať takýto repertoár?“ pýtala sa jedna pani. „Deti chcú spievať všetko, čo im učiteľ dôveryhodne a nadšene prezentuje“ odpovedal p. Kocsis. Ďalšie otázky sa týkali napr. používania rytmických nástrojov na hodinách hudobnej výchovy či vplyvu gregoriánskeho chorálu na maďarské ľudové piesne. Na konci diskusie sme sa dostali až k rytmickým pokusom Steva Reicha. Keďže poslucháči boli ochotní, Csaba Kocsis navrhol, aby sme vyskúšali Reichovu rytmickú hru Clapping music, ktorá spočíva v posunutí fráz. Pokus sa vydaril. Vyčerpaní, ale spokojní poslucháči aj prednášajúci sa mohli posilniť pri spoločnom agapé a pokračovať v diskusii vo forme osobných rozhovorov.

Hostia boli veľmi spokojní s účasťou na sympóziu a tešili sa aktívnemu záujmu zo strany publika. Dúfam, že aj poslucháči odišli domov obohatení novými podnetmi, ktoré môžu využiť aj vo svojej profesionálnej praxi.

Diána Marosz

DOC verzia