Diána Marosz: „Spevácka škola“ – Staronový model vyučovania hudobnej výchovy v Maďarsku

(Článok vyšiel: Múzy v škole, 3-4/2011, s. 26-28.)

Keď sa povie Maďarsko a hudobná výchova, odborníci v oblasti hudobnej pedagogiky si spomenú na Kodályovu metódu. Vybavia sa im základné školy z rozšíreným vyučovaním hudobnej výchovy, kde majú deti možnosť stretávať sa s hudbou každý deň. Málokto však vie, že popri „klasickom modeli“ existujú v Maďarsku aj novšie typy škôl, v ktorých sa hudobná výchova vyučuje v duchu kodályovských zásad, ale majú aj niečo špecifické. Jedným z týchto typov je dynamicky sa rozvíjajúca „spevácka škola“ (énekes iskola).

Názov spevácka škola pochádza z latinského pojmu Schola Cantorum. Táto výchovno-vzdelávacia forma je totiž dnešnou adaptáciou stredovekej Scholy Cantorum, ktorá bola rozšírená v celej Európe cez sieť rehoľných, kapitulárnych a farských škôl. Hudobné pamiatky svedčia o tom, že táto forma bola veľmi úspešná aj v Uhorsku. Zachoval sa školský zošit Ladislava Szalkaiho, neskoršieho ostrihomského arcibiskupa, ktorý nám podáva svedectvo o vysokej úrovni vyučovania hudby na konci 15. storočia.[1]

Dnešné spevácke školy čerpajú z tohto bohatého dedičstva, okrem toho sa inšpirujú aj anglickým katedrálnym typom školy (College). Anglický príklad obdivoval aj sám Kodály – lenže v období, keď vytváral nové základy vyučovania hudobnej výchovy v Maďarsku, vylúčila politická situácia akékoľvek spájanie hudobnej výchovy s náboženskou aktivitou. Práve preto v jeho koncepcii chýbala zložka cirkevnej hudby – napriek tomu, že ako vedec mal o nej široké vedomosti, o čom svedčia aj jeho články.

Spevácke školy teda fungujú na základe kodályovských princípov, ktoré dopĺňa cirkevnohudobná orientácia: Deti z týchto škôl sa pravidelne aktívne zúčastňujú liturgických služieb v kostole (spievajú v pravidelných intervaloch na omšiach i na ofíciu – ranné chvály a vešpery). Do liturgickej služby sa zapájajú aj ich učitelia, ktorí spievajú spolu so žiakmi. Táto prax je tiež založená na stredovekom príklade: Aj kedysi spievali spolu žiaci a dospelí (klerici), tento spôsob spoločného spevu podporuje rýchlejšie začlenenie menších detí, ktoré nachádzajú oporu a príklad v dospelých.

Spevácke školy majú ekumenický ráz. Keďže ide väčšinou o štátne školy, nevyberajú si žiakov podľa náboženskej príslušnosti. Je zaujímavé, že väčšina detí, ktoré sa učia v týchto školách, nepatrí do žiadnej cirkvi, napriek tomu ich rodičia súhlasia s tým, aby navštevovali tieto inštitúcie. Ideou speváckych škôl je, že pravidelná spevácka služba v cirkvi je dobrým prostriedkom, aby hudobnej činnosti detí dala konkrétnu funkciu. Je to tiež výrazná motivácia pre dieťa.

Čo sa týka učebného materiálu, základ tvoria v duchu kodályovských zásad ľudové piesne a klasická hudba, rovnako dôležité miesto majú však duchovné piesne a gregoriánsky chorál. Učebnú látku obohacujú aj ľudové hry a liturgické drámy, čím sa zdôrazňuje integrujúci postup – začlenenie hudobno-dramatických činností do vyučovania hudobnej výchovy.

Činnosť speváckych škôl má pozitívne účinky aj v spoločenskom meradle. Väčšina ľudí sa stretne s umeleckou hudbou len v kostole. Práve preto má veľký význam, že deti spievajú na bohoslužbách spolu s profesionálnymi hudobníkmi (učiteľmi) a sú prítomní aj ich rodičia. Takáto hudobná prax má blahodarný vplyv na súkromnú sféru. Vzbudzuje potrebu spoločného muzicírovania aj v rodine. Podľa skúseností učiteľov týchto škôl aj rodičia majú stále väčšiu potrebu deň čo deň sa stretávať s hodnotnou hudbou. Skúsenosti potvrdzujú aj fakt, že hudba je veľmi účinným prostriedkom vo formovaní osobnosti, ktorý prináša výsledky aj v prípade detí z nižších sociálnych vrstiev, resp. u detí s poruchami správania. Má teda dôležitú terapeutickú a integračnú schopnosť.

V súčasnosti funguje v Maďarsku päť speváckych škôl. Nie je to veľký počet, ale pedagógovia, ktorí sa venujú tejto iniciatíve, majú nádej, že v budúcnosti ich vznikne viac. Práve preto podali v r. 2011 návrh na celoštátne rozšírenie siete speváckych škôl Ministerstvu národných zdrojov[2]. Chceli by vytvoriť spoločný koordinačný a dozorný orgán pre spevácke školy, ktorý by okrem iného poskytoval pomoc a poradenstvo v ich činnosti. Chceli by dosiahnuť aj to, aby svoje učebnice a pomocné materiály mohli oficiálne vydať, najlepšie v rámci Národného vydavateľstva učebníc (Nemzeti Tankönyvkiadó). V súčasnosti používajú spevácke školy štandardné učebnice hudobnej výchovy pre rozšírené vyučovanie hudobnej výchovy, ktoré však dopĺňajú vlastnými učebnicami. Vlastné učebnice vydávajú školy pre svoju vnútornú potrebu a z vlastných zdrojov, čo sa odráža na ich grafickej podobe. Sú čierno-biele, čo možno nie je až také príťažlivé pre deti ako moderné učebnice v krásnom farebnom prevedení, ale obsahujú mnoho vecí, ktoré nenájdete v „klasických“ učebniciach. Sú to predovšetkým duchovné piesne, gregoriánsky chorál a stredoveká polyfónia. Špecifickosťou týchto učebníc je, že gregoriánsky chorál sprostredkujú deťom aj v materinskom jazyku, tj. v maďarčine. Ide tu predovšetkým o próprium (menlivé časti) omše a o spevy ofícia. Možno je takáto prax (spievanie gregoriánu v rodnom jazyku) pre mnohých prekvapujúca, ale v Maďarsku má už pomerne dlhú tradíciu vďaka úsiliu nedávno zosnulého profesora cirkevnej hudby L. Dobszayho[3]. Jemu a jeho spolupracovníkom vďačíme za to, že všetky gregoriánske spevy omše sú dostupné aj v maďarčine a to isté platí aj pre tzv. ľudové ofícium. Autori učebníc pre spevácke školy čerpali z oficiálnych maďarských spevníkov, ktoré sa dnes používajú v liturgickej praxi. Neznamená to však, že deti spievajú gregorián len v maďarčine. Niektoré spevy sa učia aj v originálnej latinčine. Na otázku, či deti neprotestujú, že musia spievať aj po latinsky, mi odpovedal učiteľ Budapeštianskej speváckej školy Csaba Kocsis: „Vôbec nie je pravda, že je pre nich nudné spievať po latinsky. Latinské pesničky majú najradšej! Deti berú všetko, len treba to vedieť podať.“

Pedagógovia majú snahu zapojiť do liturgickej praxe aj hudbu súčasných skladateľov a tým vychovávať aj veriacich, aby boli otvorení pre nové umelecké smery. Mnohí súčasní skladatelia komponovali alebo komponujú skladby špeciálne pre spevácke školy, napr. Zoltán Jeney, László Sáry, Zsolt Serei, Sándor Szokolay, Gergely Barta. Niektoré z týchto skladieb sú dostupné aj na CD nosiči Budapeštianskej speváckej školy pod názvom Contemporary Hungarian Liturgical Music.

Spevácke školy – takisto ako všetky základné školy v Maďarsku – nemajú v učebnom pláne vyučovanie populárnej hudby. Držia sa v tom učenia Zoltána Kodálya, ktorý povedal, že deťom treba dať len hudbu najvyššej hodnoty. „Pre dieťa je aj najlepšie len ledva dobré“ – tvrdil Kodály. V rozhovore s niektorými učiteľmi speváckych škôl som sa pýtala aj na túto tému. Chcela som vedieť, či v školskom zbore spievajú s deťmi aj populárne žánre. Pán učiteľ Csaba Kocsis mi na to výstižne povedal: „Hneď v ten deň by som skočil do Dunaja!“ Môžeme sa nad tým zamyslieť aj v slovenských súvislostiach, keďže slovenská hudobná pedagogika skôr inklinuje k názoru, že treba zohľadniť súčasné hudobné potreby detí a zaradiť do učebnej látky aj populárnu hudbu. Na ktorej strane je pravda? O tom by sa dalo dlho polemizovať, to však presahuje rámec nášho článku. Dovoľte mi, aby som sa odvolala len na myšlienky profesora Dobszayho, ktorý pri otázke, prečo sa nemá vyučovať populárna hudba (on ju nazýva „úžitkovou, zábavnou hudbou“), argumentuje paralelou z literatúry: Všetci čítame okrem klasických pokladov literatúry aj ľahšie knihy, to však nenamená, že by sa tieto „diela“ mali vyučovať v škole. Úlohou predmetu literatúra totiž nie je, aby všetko naučil, čo je napísané. Jeho úlohou je, aby zachytil v literárnom produkte ľudstva isté hodnoty, ktoré majú vplyv na formovanie človeka, a aby tieto hodnoty sprostredkoval budúcim pokoleniam.[4]

Najstaršou zo speváckych škôl je Budapesti Énekes Iskola – Schola Cantorum Budapestiensis (Budapeštianska spevácka škola), ktorá začala fungovať už v r. 1984 – najskôr len v krúžkovej forme. Zakladateľmi boli dnešní vedúci školy: uznávaní hudobníci Tamás Bubnó a János Mezei. Neskôr po rôznych ťažkostiach sa stretli s riaditeľkou základnej školy Deák Diák, ktorá bola veľmi otvorená a ochotná podporiť novú iniciatívu. Takto sa stala spevácka škola súčasťou štátnej základnej školy a funguje dodnes v tomto rámci.

Podobne v rámci štátnej základnej školy pôsobí aj Spevácka škola sv. Štefana, kým najnovšia škola tohto typu, Budínska spevácka škola františkánov existuje v cirkevnej základnej škole sv. Angely.

Okrem vyššie spomenutých škôl jestvujú ešte dve spevácke školy, ktoré majú odlišné podmienky fungovania. Jedna z nich pôsobí v dedinke Budajenő blízko Budapešti. Je to základná škola s vyučovacím jazykom nemeckým (v dedine žije nemecká menšina), v ktorej aktivity speváckej školy prebiehajú v rámci krúžkovej činnosti. Druhá (Spevácka škola v Albertfalve) funguje v rámci hudobnej školy[5] L. Weinera v Budapešti.[6]

Všetky spevácke školy sa zapájajú do spoločných programov, ktoré sú slávnostné Veni Sancte a Te Deum na začiatku a konci školského roka a letný „tábor schól“, ktorý je mimoriadne populárny medzi žiakmi.

Čo sa týka výberu detí, väčšina škôl ich nevyberá podľa hudobných schopností. Robia sa síce prijímacie skúšky, ale sú viac-menej iba formálne. Príčina tkvie v tom, že v súlade s Kodályovými zásadami nie je prvotným cieľom týchto škôl vychovávať hudobníkov, ale vychovať úplných, harmonických ľudí. V speváckych triedach je dosť veľké percento detí zo sociálne slabších alebo rozvrátených rodín.

V troch speváckych školách, ktoré pôsobia v rámci základných škôl, sa hudobná výchova vyučuje väčšinou štyrikrát do týždňa. Hodiny hudobnej výchovy sú rozdelené na teoretické a praktické. Okrem toho majú v rozvrhu povinne aj ľudový tanec (1 hodina) a spevácky zbor. Do zboru chodia povinne všetci žiaci od 3. ročníka. Tí najpelší chodia aj do ďalšieho zboru školy, ktorý vedie aktívnu koncertnú činnosť a reprezentuje školu často aj v zahraničí. Špecifikom speváckych škôl je, že majú v rozvrhu aj individuálnu hlasovú výchovu pre deti, 20 minút týždenne[7].

Jedným z problémov, s ktorými sa spevácke školy boria, je to, že v Budapešti zatiaľ neexistuje stredná škola s cirkevnohudobným zameraním, takže ich absolventi nemajú kontinuitu štúdia. Jediné gymnázium s cirkevnohudobnou orientáciou funguje v mestečku Gödöllő, 30 km od hlavného mesta. Je to cirkevné gymnázium premonštrátov (Premontrei Szent Norbert Gimnázium), ktoré otvorilo cirkevnohudobný odbor v r. 2005. Okrem rímskokatolíkov prijíma aj grékokatolíkov a protestantov, ktorým ponúka špecializáciu v cirkevnej hudbe podľa ich vlastnej cirkvi. Cirkevnohudobné predmety sa vyučujú paralelne so všeobecnými. V piatom ročníku sa žiaci venujú len hudbe. Gymnázium má v celoštátnom meradle vynikajúce študijné výsledky zo všetkých predmetov.[8]

V r. 2011 som realizovala v rámci celoročného projektu prieskum na niektorých maďarských školách s rozšíreným vyučovaním hudobnej výchovy. Do prieskumu som zahrnula aj štyri spevácke školy a gymnázium premonštrátov. Prieskum pozostával z metódy rozhovoru, z pozorovania, z návštevy vyučovacích hodín a mimoškolských aktivít ako aj z dotazníkovej metódy.

Pri návšteve vyučovacích hodín som získala veľmi dobré dojmy. Deti boli nadšené, spolupracovali s učiteľmi. Každá hodina hudobnej výchovy sa začínala hlasovou rozcvičkou. Spomeniem len niektoré momenty, ktoré mi utkveli v pamäti: Malí prváčikovia vedeli uhádnuť podľa nemej fonogestiky učiteľky, o ktorú ľudovú pesničku ide. Tretiaci spievali z celého hrdla ťažkú melizmatickú antifónu Salve Regina (samozrejme po latinsky). Siedmaci cvičili naspamäť Pergolesiho Stabat Mater. Gymnazisti nacvičovali gregoriánsku liturgickú hru „Hviezda“, ktorá sa hráva 6. januára na Zjavenie pána.

Okrem vyučovacích hodín som sa zúčastnila aj na niektorých ďalších hudobných aktivitách škôl, napr. na omši v kostole sv. Terézie, kde spievali tretiaci a štvrtáci Budapeštianskej speváckej školy a na „tanečnom dome“[9] školy sv. Štefana pre škôlkarov. Toto podujatie býva raz do mesiaca, vzniklo s cieľom prilákať do školy budúcich prváčikov. Zapájajú sa aj žiaci, vždy má jedna trieda tanečné vystúpenie a aj iný pripravený program. Okrem toho hrá do tanca výborná ľudová kapela a malé deti sa učia tancovať ľudové tance hravou formou.

Metódu dotazníka pre žiakov som využila v Speváckej škole sv. Štefana, v Budapeštianskej speváckej škole a v Gymnáziu sv. Norberta. Dotazník vyplnilo na troch školách spolu 89 žiakov (28+37+24) vo veku 10-15 rokov (základné školy) a 14-20 rokov (gymnázium). Obsahoval 11 otázok, z ktorých by som rada spomenula v rámci tohto príspevku tri otázky. Chcela som sa dozvedieť, aký majú žiaci vzťah ku školskému speváckemu zboru. Na otázku, či radi spievajú v školskom zbore, drvivá väčšina (76 respondentov – 85,3%) odpovedala pozitívne (áno, veľmi rád, samozrejme). Niektorí odpovedali v zmysle niekedy áno, niekedy nie (7 respondentov -7,8%) a iba piati dali jednoznačne negatívnu odpoveď (5,6%). Na otázku, čo pre nich znamená spievanie, odpovedalo 69,6% (62 žiakov) v pozitívnom zmysle (relax, krásna vec, zboru môžem vďačiť za všetko, rozprávanie zo srdca, šťastie, najväčšia radosť na svete, sloboda, sebarealizácia, energia, lietanie). Veľmi zaujímavé výsledky vznikli pri otázke, aký hudobný štýl preferujú žiaci. Populárnu hudbu má najradšej 27 respondentov – 30,3% (pop, rock, disco, metal, blues, punk), ale v niektorých prípadoch títo respondenti rovnako radi počúvajú aj klasickú hudbu (3 respondenti). Jazz má najradšej 12 žiakov – 13,4% (v Maďarsku sa jazz pokladá za hraničnú oblasť medzi klasickou a populárnou hudbou). Ľudovú hudbu preferuje 6 žiakov – 6,7% a klasickú hudbu 27 respondentov – 30,3% (starovek, stredovek, renesancia, gregorián, duchovná pieseň, barok, klasicizmus, romantizmus, impresionizmus). Všimnime si, že počet tých, ktorí preferujú populárnu hudbu a počet fanúšikov klasickej hudby je práve rovnaký, čo je dosť prekvapujúce, ak berieme do úvahy výsledky prieskumov s podobnou tematikou. Odvolávam sa tu na štúdiu Márty Janurik, ktorá skúmala zvyky detí súvisiace s počúvaním hudby na bežných základných a stredných školách v Maďarsku v decembri 2007. Autorka štúdie zistila, že deti školského veku nikdy alebo len výnimočne počúvajú doma klasickú hudbu.[10] Keď porovnáme jej a moje výsledky, môžeme jednoznačne konštatovať, že žiaci na speváckych školách majú odlišné preferencie ako žiaci bežných škôl. To isté potvrdzuje aj výskum Attilu Pethő, ktorý tiež zistil, že v oblasti obľúbenosti klasickej hudby sú výrazné rozdiely medzi žiakmi bežných škôl a škôl s hudobným zameraním.[11] Príčinu tohto javu môžeme hľadať v kvalitnom vyučovaní hudobnej výchovy. Deti, ktoré navštevujú tieto školy, majú oveľa širší hudobný obzor ako ich rovesníci na bežných školách.

Na záver treba povedať pár slov aj o profile učiteľov speváckych škôl. Sú to vysoko kvalifikovaní odborníci, ktorí absolvovali štúdium na Univerzite hudobného umenia v Budapešti. Okrem hlavného odboru vyštudovali aj cirkevnohudobný odbor. Ich finančná motivácia je mizerná takisto ako v prípade učiteľov na bežných školách. Učiteľské platy v Maďarsku sú na rovnakej úrovni ako na Slovensku. Práve preto je obdivuhodné, s akým zápalom sa venujú svojim úlohám. Pritom očakávania voči nim sú častokrát oveľa vyššie ako na bežnej škole. Musia chodiť s deťmi na koncerty, na bohoslužby, na súťaže, na slávnosti. Ako hovorí jedna z nich, Orsolya Cziffra, je to práca, ktorá si vyžaduje od učitela veľké nadšenie a vedomie vlastného poslania. Je to tiež mravčia práca, výsledky sa nedostavujú zo dňa na deň, niekedy na ne treba čakať aj celé roky.

Model speváckej školy je pozoruhodným príkladom a môže poslúžiť ako inšpirácia aj pre slovenských hudobných pedagógov. História maďarských speváckych škôl potvrdzuje, že z iniciatívy jednotlivcov môže vzniknúť krásne dielo, ktoré postupne nájde aj svojich pokračovateľov. Základ úspechu tvorí odvaha a nadšenie pedagógov ako aj ústretovosť zo strany vedenia školy.

 


[1] Pozri Magyarország zenetörténete. Budapest: Akadémiai Kiadó, 1988. s. 151-162.

[2] Tervezet az énekes iskolás oktatási módszer elfogadtatására és országos hálózattá való fejlesztésére. Rukopis pre Ministerstvo národných zdrojov. 2011

[3] Gregoriánsky chorál v rodnom jazyku má korene v dobe reformácie a mnohé príklady sa nám zachovali v protestantských graduáloch. To platí nielen v prípade maďarských, ale aj slovenských (resp. českých, keďže liturgickým jazykom slovenských protestantov bola čeština) graduálov.

[4] Podľa ústnej informácie L. Dobszayho.

[5] Maďarské hudobné školy zodpovedajú hudobnému odboru slovenských základných umeleckých škôl.

[6] Viac o jednotlivých speváckych školách pozri BUBNÓ, T.: Egyházzene-tagozatos általános és középiskolák. In: Magyar egyházzene. XVII. 2009/2010 2. sz. 207-212.

[7] V súvislosti s tým treba poznamenať, že na hudobných školách v Maďarsku sa nevyučuje spev a hlasová výchova pre deti, len pre dospelých, resp. pre mladých po mutácii.

[8] Podrobnejšie o tom pozri: BALOGH, P. O. Praem: Középiskolai egyházzenei képzés egyházi gimnáziumban. In: Magyar Egyházzene. XII. 2004/2005. 4. sz. 472-474.

[9] Pojem „tanečný dom“ (“táncház”) je všeobecne známy v Maďarsku. Znamená to hnutie, ktoré si vytýčilo za cieľ zoznámiť široké masy mestského obyvateľstva s ľudovou kultúrou.

[10]Podrobné výsledky výskumu pozri: JANURIK, M.: Hogyan viszonyulnak az általános és középiskolás tanulók a klasszikus zenéhez? Új Pedagógiai Szemle, 59. 7. sz. 47-64. (2009). Podobný prieskum uskutočnila aj profesorka Eva Langsteinová v r. 2006 na slovenských školách. Výsledok: „skoro jedinečné zameranie na populárnu hudbu”, „len ojedinele sa našli odpovede: ’mám rada každý štýl od pop po vážnu’”. Por. LANGSTEINOVÁ, E.–PALKOVIČ, J.: Unde et quo vadis hudobná výchova. In: Ako ďalej v hudobnej výchove 2. Zborník z medzinárodnej konferencie, Banská Bystrica: Fakulta humanitných vied Univerzity Mateja Bela, 2006. ISBN 80-8083-232-3

[11] Por. PETHŐ, A.: Két szomszédvár? Dostupné na: http://www.parlando.hu/Petho.htm [Online 5.3.2011].